VASILIJ VASILIEVIČ LENSKÝ
"TRETIA CESTA"
ŠANCA NA SEBAPREVIERKU
Jeho
meno a tvorba sú známe
predovšetkým v kruhu vedcov, diplomatov,
členov kozmického výskumu, štátnikov
a jeho žiakov a poslucháčov
lekcií.
Je
vedcom, výskumníkom, autorom mnohých kníh,
monografií, dizertácií, výskumných
prác, hudobným skladateľom, ovládajúcim 7
profesií. Je aj autorom teórie
mnohopolárnosti, ktorým vysvetľuje
zákony prír
ody, sily
vzájomného
pôsobenia a spôsoby vytvárania
vzťahov vo vonkajšom vesmíre –
v Makrokozme ako aj vo vnútornom vesmíre človeka
–Mikrokozme.
Takisto
aj v sociálnom kozme – ľudskej spoločnosti.
Takýto nový, netradičný
a zjednocujúci pohľad na zákony troch
vesmírov sa objavil prvýkrát
v histórii. Ľudstvo až na výnimky,
sa vo svojej
histórii vyvíjalo na základe
zákonov dvojpolárnosti. Základy
mnohopolárnosti boli obsiahnuté v starom
džanaizme, buddhizme,
taoizme, v jóge, sankje, vo Védach. Objavili sa
v Tibete, Číne
a Japonsku. Tieto energetické zákony sú
adekvátne svetonázoru
orientálneho typu.
Lenský
sa stal nositeľom Nového poznania, ktorým
zjednotil poznanie
bezprostredného charakteru Orientu
s poznaním sprostredkovaného
typu západu. Dokázal poskytnúť nové,
konkrétne metódy duchovnej
transformácie a získania doplnkových
vlastností.
Aká je
životná púť
tohto človeka, ktorý objavil cestu rozvíjania
sa novým
spôsobom?
Pochádza zo sibírskeho bohatierskeho rodu. Narodil sa
v horách Ťanšanu.
Ako dieťa prejavoval
neobyčajné vlastnosti. Stádo
kráv ktoré pásol ho
poslúchalo na rozkazy vydané len v jeho
myšlienkach. Lastovičky
preletovali zo stromu na strom podľa jeho želania. Rozumel reči
zvierat, videl
cez steny, predvídal udalosti skôr než sa
uskutočnili. Ľudí vnímal
ako energoinformačné polia. Vo veku 16 rokov sa začal
oboznamovať
s tajomstavami Orientu. Najprv sa učil skúsenostiam
japonských samurajov,
ktorý pracovali v blízkych horách.
Neskôr s batohom na pleci
navštevoval horské kláštory,
nielen tie dostupné, ale aj
také, ktoré sú pre ľudí západu
neprístupné. Tam sa stretol s javmi, ktoré
sú z hľadiska západného svetonázoru
neprijateľné. Bol svedkom toho ako
mnísi nechali pulzáciou svojo srdca
rozvibrovať drevené štíty,
vzdialené niekoľko metrov, alebo inokedy ako 120 ročný
mních saltom preskočil
potok a holými rukami a nohami nasekal drevo stromu
na oheň.
V inom kláštore mních vychádzal zo
steny, či visel vo vzduchu. Mladý
Lenský sa učil a trénoval aj
u jakutských šamanov,
Dunganov a v žil v ášramoch Indie.
V rôznych školách
používali iné metódy, ale spoločnými
rysmi bola harmónia, šírka
priameho poznania, životného objemu
a neprítomnosť chorôb
a patológií typických pre západ.
V kláštoroch
sa stal známym ako patriarcha Don Men. Sám vytvoril
metódu, ktorú trénoval
s mníchmi. Štýl Dana je syntézou
stimulácie všetkých
zmyslových analyzátorov a môže slúžiť
aj ako bojové umenie.
Lenský
sa rozhodol vrátiť do západnej spoločnosti, aby na
princípoch
a metódach vedy zopakoval, to čo vyskúmal priamo na
sebe. Vytvoril syntézu
psychotechník Východu s vedeckým
prístupom Západu.
Bez
problémov získal vzdelanie v siedmych
profesiách západného charakteru.
Vykonával oficiálnu výskumnú prácu
a zároveň aj svoju vlastné
sledovania. Pritom získal neuveriteľné výsledky
napr:
Lenský
efekty viacpolárnych javov mnohokrát demonštroval
pred špeciálnymi komisiami
v laboratórnych podmienkach. Svedkami unikátnych
experimentov boli
experti potvrdzujúci protokoly výsledkov.
O nič
menej zaujímavé sú aj výsledky
jeho práce s formovaním
vnútorného prostredia človeka.
Na
jednej strednej škole uskutočnil experiment. Skupinu
žiakov
s najhorším prospechom vyučoval
metódam sebaregulácie dýchaním,
prácou telom, úpravy psychikou. Žiaci
zvládli ročné učivo za pol roka,
s vynikajúcim prospechom
a zvyšný čas sa venovali riešeniu
školských olympiád.
V roku
1989 na katedre kozmonautiky Leteckej akadémie J.Gagarina,
bol pozvaný
prednášať a trénovať v oblasti
prežitia v extrémnych
podmienkach. Aj dnes sa ruský kozmonauti
pripravujú podľa programu
zostaveným Vasilijom Lenským.
V roku
1990 spoločne s vedúcim programu „Buran“ Igorom
Volkom, založili
MEDZINÁRODNÚ VYŠŠIU AKADÉMIU
//Международная верховная академия/.
Slúži
na org
anizovanie
seminárov, lekcií, odborných kurzov
a prevádzanie
experimentov.
posledných
rokoch často prednáša a vedie kurzy pre
záujemcov z verejnosti. Jeho
metódy tréningu zabezpečujú minimálne
dobré zdravie a dobrú
výkonnosť človeka, tonus, práceschopnosť
a „melódiu“ pocitov –
emócií.
Podľa tradícií umení východných
kláštorov, sa každý pohyb vykonáva
s potešením, nadšením,
emocionálnym zafarbením podľa typu
stimulácie. Vonkajší pohyb vzniká na
základe vnútornej konfirgurácie.
To umožňuje riešiť problémy smerom
zvnútra, rozšírením
vnútorných hraníc, zapnutím
adaptačných mechanizmov, na vonkajšiu
zmenu. Pri tréningu na prvom mieste stojí
rozvíjanie vlastností človeka.
Jednou zo spôsobov vnútornej
reorganizácie je cesta Jógy, inou je cesta Tao,
ďalšou cesta Zenu. Vždy však
ide o vytváranie komplexu vnútorných
vzťahov a vzniku nových
super-vlastností.Jeho
metóda diagnostiky umu dovoľuje lekárom
psychológom, odborníkom
zaoberajúcim sa človekom, nájsť nové
prístupy k liečeniu a diagnostike
rôznych patológií, ochorení.
Vedie
aj lekcie zamerané na reguláciu psychických
funkcií pri učení sa cudzím
jazykom. V živote veľkú úlohu hrá schopnosť
prijímania informácií.
Rýchlosť a kvalita učenia závisia od kvality
fázy kontaktnosti, akú
je človek schopný u seba dosiahnuť.
Lenský
doteraz napísal 30 kníh venovaných
rozvíjaniu rezervných možností
človeka. Niektoré v populárno náučnej forme,
iné ako metodické pomôcky.
V súčasnosti
mnoho cestuje, vyučuje, vedie lekcie pre vedúcichrôznych
škôl
sebazdokonalovania, ako aj pre
záujemcov z verejnosti.
Najčastejšie
v Pribaltských republikách, v Rusku, ale aj
v Izraeli, USA,
Indii. V blízkej budúcnosti sa pripravuje aj
seminár pod osobným vedením
profesora Lenského na Slovensku.
CITÁTY
Z KNÍH
Ľudia
boli podvojný. Jedna ich časť žila obecným jazykom
polí, ale
nedostala sa na úroveň vedomia. Nevnímali ho,
a nevedeli o ňom.
Druhý život, založený na jednoduchých
príčinno- následných
konštrukciách zatienil všetko. Všetci
hovorili donekonečna o tom, čo
bolo aj bez toho zrejmé. Niektoré
príčinno-následné vzťahy zveličili.
Ľudia sa stali otrokmi a nositeľmi intelektuálnych
konštrukcií.
Ignorujúc krásny
a rôznorodý jazyk, mnohofarebnej
prírody.

Dvojpolárnosť
rozdelila všetko: nižšie – vyššie,
hierarchiu, evolúciu, pravdu –
klamstvo, dobro – zlo, sever – juh, svet –
antisvet... a len na tom
je založená veda, svetonázor, rozum.
Tajne
a s nádejou som čítal práce o kvantovej
fyzike. Chápal som prečo sa
v mikrosvete mení čas a priestor. Tam niet
dvojpolárneho despotizmu.
Aj
mnohorozmernosť priestoru je iluzórna. Súhrn
rôznych možností sa vydáva za
mnohopolárnosť. Ľubovoľný počet možného,
prerastá na výberJEDNÉHO, skutočného,
realizovaného. Nemôžeme vstať a súčasne
prejsť cez dvojo dverí,
nemôžeme súčasne ísť do rôznych smerov.
Neviem pochopiť prečo ľudia nazývajú
priestor trojrozmerným. Nehovorme o možnom ale
o skutočnom.
V priestore máme súhrn možností pohybu
smerom hore, dolu, vpravo
a vľavo, dopredu a dozadu, ale v skutočnosti
realizujeme
iba jednu možnosť. Prečo ľudia klamú seba samého?
Intelekt
nielenže sa stal diktátorom, ale začal pracovať na sebe.
Mieša sa často aj tam,
kde nie je oblasť jeho existencie. Slepota ľudí ma udivovala. Je
to jednoduché.
Tam kde znie: ”pretože”, nasleduje práca mysle.
Nikto
nepoložil otázku o adekvátnosti zákonov
rozumu a tých na
základe ktorých funguje energoinformačná
výmena.
V uzavretí
človek vchádza do svojho vnútra s takou
potenciálnou silou, že
všetko zatvrdnuté a skostantelé sa
zmäkčuje. Keď sa vráti do
vonkajšieho sveta, zjednocuje sa
s vonkajším svetom, s ktorým
sa vzájomne prijímajú. Život sa napĺňa zmyslom
a radosťou. Slzy
a plač očisťujú. Sú prostriedkom
pohrúženia s do svojho
vnútra. Vo vnútri nastáva rekonštruovanie,
korigovanie energetických väzieb.
Vďaka tejto vnútornej dynamike sa človek stáva
schopným spolužitia
a spolunažívania s vonkajším
prostredím : s ľuďmi, rastlinami,
zvieratami, mikróbami a ohromným telom
vonkajšieho Kozmu. Často som
videl plakať zvieratá, rastliny, stromy. Ale nikdy som nevidel
plačúci Kozmos.
Rozmýšľajúci
pozerá ale nevidí, naslúcha ale nepočuje, jedlo je
automaticky. Vypovedá
o tom, že vedomie obrátilo svoj lúč dovnútra.
Pozícia
pri premýšľaní je taká
ako pri plači. Nenazvať mudrcov
géniami plaču, rozmýšľal som a pritom som
sledoval zmeny ktoré sa pritom
odohrávali v mojom vnútri.
Plač
a smiech sú prechodnými fázami
dovnútra . V plači hynie časť našich
konštrukcií. Najprv nastáva plastické
zmäkčovanie všetkého , čo
v daný moment neúspechu,
nesúhlasu predstavované. Zmäkčujú sa
len tie konštrukcie, ktoré človek vyjadroval
slovami.
Vo
sne človek koriguje sám seba na informácie prijaté
cez deň. Cez deň
vytvára korekcie na informácie z noci.
Pozdný
večer a hlboké pohrúženie sa do svojho
vnútra, prostredníctvom vína,
oddialili čas prechodu 2 vesmírov. Vnútorný svet
v sebe
zadržiaval procesy. Teraz bolo potrebné, na
kompenzáciu tohto
vnútorného ťahu, sa silno otvoriť. Vždy som sa
čudoval tomu, že mnohí
namiesto intenzívneho otvárania sa , ráno
popíjajú. Týmto zadržiavajú
otváranie
sa smerom von zmenšujú amplitúdu
otvorenia.
Predpokladajme
že pre môjho spoločníka v rozhovore je moja
schéma myslenia neprijateľná.
On sa od nej uzatvára. Ak budem trvať na nej , on sa
ohradí rezkým tónom
hlasu. Tu som na vine ja sám. Ak „poleziem“
ešte ďalej on sa ohradí takými
slovami, ktoré sa v literatúre
nepoužívajú. Aj tu je všetko normálne, ale
moje zavinenie sa
zväčšuje.
Pohrúžil
som sa dovnútra a začal som pohybovať svojou pozornosťou
zdola chrbtice.Geometrické
zákony analyzátora zraku sa nemôžu uplatniť
vo vnútri, tak ako sa
používajú pre vonkajší svet.
Prečo je to tak? Vidím, počujem
alebo cítim? V deformovanej časti chrbtice / po
úraze/ bolo cítiť
pulz. Alebo ho len počujem? Tu som pochopil aká
veľká je u nás
miera dogmatickosti. Vo vnútri nie je možné vidieť
ani počuť
nakoľko je tam iné prostredie, žijúce inými
zákonmi než vonkajší svet. Ak
sa prostredníctvom vnímania spojí
orgán zraku s vnútorným orgánom,
čo potom vnímam? Vo vnútri niet svetelných
vlnení.
Bolesť
– ľudia považujú za zlo. Bolesť je vnútorný
signál. Pri vnútornej slepote vďaka
aj takým
signálom.
Čím
je
vnútorný systém tvrdší, tým
má menej možností, tým
egocentrickejší bude človek.
Môže od rána do večera hovoriť o láske
k blížnemu, no
v skutočnosti bude hlupákom. „Ľúbiť označuje
otvorenie . Láska je slepá
- hovorí národná múdrosť.
To
znamená, že pri plnom neohraničenom otvorení,
prekonávame svoje
zotrvávanie vo vnútri, kde sa uskutočňuje práca
rozumového, oceňujúceho
konštruovania.
Spomenul
som si na jazyk vtákov a zvierat, kde každý
vonkajší zvuk je odrazom
vnútorného sveta. Jazyk človeka sa odtrhol od
bioenergetických procesov
vnútorného vesmíru. Naše slová
sú prázdne.
To
že vo vnútri tela je možné vytvoriť
konštrukciu pri ktorej sa vonkajšie „
zmäkčuje „ a sleduje jeho pôsobenie, poznali
mágovia a šamani ako aj
v starej Indii a Číne. Je aj opačná
vzájomná väzba. Takto sa
rozvinul jazyk konkrétneho energetického dialógu
s vonkajším svetom. Na
tieto sily sa naladil chorý, tak ako sa ladí
hudobný nástroj na ladičku.
Vedci
sú mágovia dvojpolárnych vzťahov
a síl. Osvojili si ich tak dobre,
že spútali všetko lineárnymi konštrukciami
a nasýtili priestor
dvojpolárnymi elektromagnetickými procesmi.
Vplývať
na vonkajšie bolo úlohou mágie. Ak si v
súlade s vnútornými
konštrukciami, rozumu, vzal si prvé, potom
druhé a tretie
a pospájal ich do vzájomných
väzieb a dostal si neobyčajný
rezultát, napr. elektriku, vedz že si vykonal magický
vonkajší rituál. Veda je
taká časť mágie, ktorá zostáva
na dvojpolárnych vzťahoch. Skús mi
povedať len jeden troj, alebo štvorpolárny
príklad. Vo vonkajšom svete sa
zaoberáme konštruovaním toho, čo je zložené
už vo vnútri.
Veda
sa nezaoberá formovaním vnútorných vzťahov.
Každý vedec sa nazdáva, že sa to
deje samo sebou, automaticky. Nikto nepozná ako ich meniť.
Preto sa
rovnaké zákony prisúdili rôznym
vonkajším vzťahom v rôznych
oblastiach.
Mňa
zaujímal proces intelektuálnosti v komplexe
všetkého existujúceho
a nie chod intelektu podľa jeho vlastných
zákonov.Medzi
intelektuálmi je rozdiel. Jedni ohraničujú
všetko pravidlami
dvojpolárnych konštrukcií
a odmietajú všetko to čo sa nedá
konštruovať. Nasleduje sebaobmedzovanie a slúženie
dvojpolárnym vzťahom
a rôznorodosť v chorobách.Ďalší
používajú intelekt ako
prostriedok. Život treba prijímať aj v jeho
nelogickosti
a plnokrvnosti.
Intelektuálnosť
má ešte jednu stranu. Je to intenzívne
uzatváranie
s odmietaním, V takomto stave nastáva
sebastláčanie. Človek sa
ohraničuje od vonkajška. Vnútorný tlak
v napätých situáciách
v spojení s uzatváraním, tvoria
intenzívne vysychanie
všetkých vonkajších síl. Zlosti je
veľa a síl málo.
Každý
vytvára svoje choroby sám, ale príčiny
hľadá vonku.
Bolesť
dáva signál o ohraničení
a zúžení možností. Teplota zmäkčuje.
Teplotou /horúčkou/ sa stiera vnútorná mozaika
zodpovedajúca
vzájomným vzťahom ,medzi
mikróbami. Nie mikróbi napádajú
organizmus, ale vnútorné energetické
väzby vytvárajú takú mozaiku
vzťahov, ktorá zodpovedá životným poliam
mikróbov.
Ak
sa človek uzatvoril so súčasným odmietaním,
rozhorčením, v jeho vnútri sa
vytvára to tvrdnutie, spevňovanie, ktoré sa mení
na arterosklerózu,
osteoartrózu, hypertoniu, infarkty, stratu pamäti
a všeobecne
v stratu zdravia.
Zdravie
je ukazovateľom života vo vonkajšom svete. Človeku
v uzavretí je
vonkajší svet zbytočný, k ničomu.
A tým pádom aj zdravie je
k ničomu. Je to jednoduché. Ak chceš byť
zdravým, otvor sa.
Podstatná časť
ochorení je spojená
s uzatváraním sa a stlačovaním seba
samého. Stačí na človeka pustiť
potoky energií nesúcich rozpúšťanie
a všetko čo je
stiahnuté, zacementované, zoschnuté, sa
rozpúšťa. No všetci sa cvičia
v energetických silách cementácie –
zatvrdnutia.
Uskutočnil
som klasifikáciu reči nie podľa slov, ale podľa stavov
a vzájomných
vzťahov. Ak sa uzatváraš, staviaš
človeku „stenu“,
prostriedkami všetkých jazykov. Ak sa
otváraš , vyjadruješ to všetkými
prostriedkami. Uzavretie je odmietanie, rezkým slovom,
odstrkujúcimi,
nesúhlasnými gestami, intonáciou hlasu.
Plné uzavretie sa nazýva sporom.
Tu jeden neprijíma svetonázor druhého, no nielenže
ho odmieta, ale sa
snaží dostať ho pod seba, pod svoju nadvládu. Aj
otvorenie som rozdelil
do dvoch častí. V plnom otvorení sa
všetko prijíma
v plnej miere. O takom bezhraničnom otvorení sa
hovorí v Novom
zákone, kde J.Kristus vyzýva ľúbiť aj
nepriateľa svojho. Druhá možnosť je
nie úplné otvorenie . Tu človek prijíma bez
odmietania, no v rámci
určitých obmedzení.
Nezmeniteľnosť
vnútorného sa končí tam, kde sa začne
rozvíjať vnútorný zrak. Vtedy človek bude
vchádzať do rovnováhy s vonkajším
svetom a nie deformovať ho pod
nezmenné vnútorné. To sa v Indii
nazývalo Jógou. Zaoberáš
s Jógou, opýtal sa Jedik? Ovládam ho bez
cvičenia, nakoľko vnímam seba.
Bezprostredné
poznávanie stavia na nachádzaní zhody
– súladu, medzi vnútorným
a vonkajším Kozmom. V Indii to nazvali JOGOU.
Zhoda nepozná príčiny,
nepozná následky. Je mimo priestoru i času.
Ak
ovládnem alebo rozviniem doplnkové vlastnosti
ktoré iní neovládajú, v Indii to
nazývajú BRACHMAĆARJA. Tento fenomén
odsudzuje človeka na samotu.
V takomto osamotení som prežil svoje detstvo,
skrývajúc tieto schopnosti
od okolia. Nastal čas podeliť sa s nimi.
Rozvinúť
novú schopnosť znamená už na
jestvujúcich schopnostiach vytvoriť
nový poriadok, sled dejov. Dnešný
svetonázor a veda uviazli na
rôznorodosti jedného a toho istého poriadku.
Rečový
aparát získal autonómiu. Teraz funguje podľa
vlastných zákonov. Zvuky prestali
mať spojenie s energetickými a fyziologickými
procesmi
vnútorného vesmíru človeka.
Hovoríš ako profesor, nemôžeš ísť
bližšie k podstate? Pozrel som sa na neho a začal:
Mado, bubu, sju
sju
Noc
si neželá prijímať informácie zvonka, ani vo forme
jedla, ani v podobe
plného dýchania, ani vo forme sociálnych
kontaktov. Až keď organizmus každou
čiastočkou vychádza von, v plnej miere sa obracia
k vonkajšiemu
svetu. Vtedy človek je s chuťou, pije dúškami
sladkastý vzduch,
raduje sa. Teší sa aj z ťažkostí a aj zo
svojich nepriateľov.
Keď
mešťania vychádzajú za mesto do
prírody, začínajú jesť, hovoria že
na čerstvom vzduchu. Vzduch s tým nemá nič
spoločné. Podstata je
v silnom otvorení, ktoré chýba
v bytoch izolovaných od neba,
vtákov, prírody. Kyslíková teória
je výmyslom vedcov. Nie je prekvapujúce
že starí ľudia rýchlo slabnú
v zamknutých bytoch. Zníženie amplitúdy
energetických rozmachov skracuje život. Každý
sám sebe stanovuje mieru
svojho života.
Ak
vytvárame konštrukcie a sledujeme pri tom
ciele, odtiaľ pochádzajú
strádanie, trápenie, pri nedosiahnutí cieľov.
Jeden cieľ vyžaduje desiatky
ďalších cieľov.
Blaženosť
nastupuje, ak vnútorné zodpovedá
vonkajšiemu. Táto blaženosť je typická stavu
jógy, ktorá nedovoľuje vzniku dysbalancie
medzi vonkajším
a vnútorným Kozmom.
Energetický
priestor sa nepodriaďuje zákonom
analyzátora zraku. Tu
neexistuje priestor v chápaní, ponímaní
zraku, ale podstata je v energetickom
priestranstve. Tu niet času, ktorý je pre nás z
pozície
vonkajšieho sveta nevyhnutným, no je tu
podstata v energetických
procesoch.
Do
istého času to budú ľudia ťažko chápať .V
súčasnosti sa všetci obrátili
jednostranne: od nižšieho k vyššiemu, od
klamstva k pravde, od horšieho k
lepšiemu, jednoduchého k zložitému, od
telesného k duchovnému. Jeden bod
sa upevňuje, zaisťuje, druhý je voľný. Od jednej strany
bežia k
druhej.
Analyzátor
zraku funguje na základe vlastných
zákonov, analyzátor
sluchu podľa vlastných. Majú
spoločné znaky . Je možná ich
syntéza, ale nepredpokladá jej
nezávislú existenciu.
Pokiaľ
fyzici nepostavia svoje experimenty na sluch, chuť, alebo
čuch,
dovtedy budú postulovať svoj zrak.Existuje priestor,
za hranice
ktorého sa nedajú rozširovať zákony
týchto analyzátorov.
V trojpolárnom svete sa zmení aritmetika,
zmení sa teória relativity.
Čuch
je možné vyviesť na úroveň zraku. Vtedy sa telo
stane veľkým zrakom –
okom. Sluch je možné vyviesť na úroveň
zákonov svetla. Vtedy budeme
vidieť a počuť súčasne. Počuté spoza steny sa stane
viditeľným. Preto
nesúhlasím s teóriou relativity Einsteina.
Pramene
vody na pitie som vyberal na základe svojho stavu.
Vypitá voda
nachádzala vo vnútri zhodu, vytvárajúc
nový stav a súčasne podmienky
pre vytváranie možných ďalších stavov.
Proti priania bolo možné získať pocit
ľahkosti, vzletu – alebo pocit smútku.
Cvičenia
v intelektuálnych konštrukciách
zanechali pečať. Človek aj svoj vlastný život
obrátil v lineárnu
účelovú existenciu.
Napr.
údery v boxe majú uzatvárací
charakter nie len pre toho kto inkasuje
ale aj pre toho kto udiera. Stretnutie je nasýtené
popieraním, negovaním,
Paradoxom je , že každý popiera, neguje sám seba
a zároveň aj protivníka.
Paradoxom je aj to protirečenie, keď športovec funguje
vonku, vo
vonkajšom svete, ale postupuje prostriedkami
vchádzania dovnútra.
Preto vzniká rýchlo únava. Je to
tréning popierania seba samého.
Zvláštnosťou
Západu je to, že ak ťa niekto odmieta, neguje, ty ho tiež
musíš popierať.
„Daj po hube“ tomu kto ťa uzatvára, alebo
popieraním proti
popieraniu, alebo uzavretím proti
uzavretiu.Skúsenosť je včerajšia,
zajtra bude všetko iné, aj ty.
Porovnávaš na základe predpokladaného
okruhu možností. S oneskoreením sa objavila
ďalšia možnosť, s ktorou
si predtým nerátal, a tak hovoríš
o chybe. OMYLY NEEXISTUJÚ. Nehovorím
už o tom svinstve, keď niekto tvrdí o druhom, že
robí chyby. Lož je
tou možnosťou, z celého balíku možností,
ktorú autor považuje zo
svojich pozícií za najlepšiu. Preto je
všetko zamýšľané, predpokladané
lžou, okrem skutočného, to jest práve
prebiehajúceho.
Zákony
energie sa líšia od zákonov objektov
v ktorých sa vyskytuje, nachádza
svoje vyjadrenie. Moji mladí priatelia, nič okrem toho, čo je vo
vás
samých, zvonka prijať nie ste schopní. Každý
môže prijať len svoje. Každý zvonka
prijíma len seba samého.
Zajtrajšok
sa skladá z komplexu
dnešného.
Ak
porušíš zákon dvojpolárneho
konštruovania, obvinia ťa z nelogickosti
a nazvú ťa hlupákom. Intelekt nepozná
iné zákony. Jeho nadvláda vťahuje
človeka do úzkeho pásma podvojných vzťahov,
chápaní, funkcií,
technológií, svetonázoru.
Mnohopolárny
jazyk je širší a silnejší.
Slovo polárnosť poukazuje na rozličnosti. Napr.
zvuky hudby sa prenášajú
dvojpolárnymi elektromagnetickými vlnami.
Ak dostaneš 3 polárnu, nie Maxwellovu vlnu, tak
taká hudba bude v súlade
s energetickými formami biosystémov
a ďalších priestorov.
Jazyk
národa obsahuje takisto technológiu energetických
pohybov. Svalstvo rečového
aparátu je zariadenie. Pohybom svalstva predchádza
energetický pohyb.
Veríš
v evolúciu? V hierarchiu?
„Je
dokázaná Darwinom“Dokazovanie
je konštruovanie na základe dvojpol. zákonov. Ak
sa stavba reťazca
neodchyľuje od týchto zákonov, považuje
sa konštrukcia za
správnu. Ak tvoj spoločník začne konštruovať
na základe 3 pol. zákonov,
budete sa stýkať ako slepý s hluchým. Ozrejmi
nám tie zákony a budeme
spolu komunikovať ako ľudia.“ Počuť vysvetlenie
znamená prestúpiť cez
filter podvojného posudzoavania v mozgu. Pozri koľko je na
nebi hviezd
a galaxií ! Ňucháš hviezdy? Pochopil som,
zákonmi zraku,
spĺňame len maličkú časť plnosti našej
existencie.