Ťan Šanská jóga a qikung formujú stav človeka. Nie sú obyčajným  cvičením,    gymnastikou, ale nástrojom zmeny fázy človeka: jeho fyziologických funkcií,  emócií  a psychického nastavenia.
 Špecifikom tejto unikátnej syntézy jogy a qikung je to, že v nej nie je    najpodstatnejšia technika tréningu, ale stav človeka pri tréningu. Charakter s  akým  trénujeme. Tým sa líši tento systém od všetkých  existujúcich metód od  čias  Patandžaliho jogy a sankjy. Čokoľvek budeme  robiť, pokiaľ pritom nezmeníme svoj  fázový stav, všetko budeme  vykonávať len pre danú fázu v ktorej sa  práve  nachádzame. Ak budeme  cvičiť svalový systém, tak  cvičenie bude slúžiť  svojej  fáze. Ak sa budeme ako v mnohých ezoterických skupinách zaoberať "vyšším", "duchovným", "svetlým" a svoj fázový stav zachováme, budeme len klamať seba, lebo sa v skutočnosti  sa budeme zaoberať iba jinovými  procesmi. Môžeme  sa venovať taichi, qikung, joge, jesť jangové potraviny, ale ak pri tom nemeníme svoj fázový stav an stranu otvorenia, tak všetko čo robíme, len jednostranne posilňuje existujúci a dominantný funkčný stav. Každý človek slúži svojmu stavu,aj keď naň bude nadávať alebo si ho nebude želať. Pokiaľ sa fáza nenasýti - všetko bude požierať, všetko bude podriaďovať pod seba. Čokoľvek budeme robiť, ak pritom nezmeníme charakter, duch  s ktorým fungujeme, všetko budeme vykonávať len pre danú fázu v ktorej sa nachádzame a nič nové sa v organizme neobjaví. Každý si zvonka vyberá len svoje. Tak ako organizmus si vyberá práve to čo potrebuje z bohatej stravy rovnako ako z jednoduchej - podľa  charakteru fyziológie a psychiky. Nič iné nie sme schopný zvonka prijať, ani zo stravy, ani od učiteľov, len podľa nášho vnútorného nastavenia. 

Naše tréningy

Lámovia v horských  kláštoroch a bráhmani v Indii by považovali za nedôstojné človeka, venovať sa obyčajným telesným cvičeniam. Jediné čomu pripisovali význam bolo umenie zapínania, udržovania, a zmeny svojich stavov. Umeniu formovať svoju biologickú nepodvojnú  podstatu. V komplexe tréningov v ťanšanskom štýle všetko pracuje pre život. Na tréningoch sa človek učí vchádzať do energetických stavov a nie kopírovať pohyby, dýchanie alebo postup učiteľa. Tréning ťanšanskej jógy a qikung vychádza z podstaty človeka a jeho návratu k striedaniu jeho stavov, tak ako ho  tomu učí od narodenia príroda. Tam sa striedajú ročné obdobia, denné cykly, 12 ročné cykly. Zotrvávanie v jednej fáze je stagnáciou, zapevňovaním, tvrdnutím. Čínske príslovie hovorí:  "Ak sa dvere pravidelne nepoužívajú, tak zhrdzavejú pánty". V procese tréningu sa od začiatku učíme zapínať fázové stavy, zalievať sa pocitmi danej fázy, oddeľovať od seba "zlepené fázy", zosilňovať jednotlivé režimy a trénovať prechody medzi jednotlivými fázovými stavmi. Tak sa naučíme ovládať fyziologické funkcie, svoje emócie a nastavenie psychiky. Tréning nemá nič spoločného s intelektuálnymi znalosťami, naopak zaoberá sa našou podstatou, fundamentom: rozvíjaním životaschopnosti. Na Oriente  sa nezaoberali komplikovanými postupmi. Hľadali to čo zaručuje adaptáciu, schopnosť zvýšenej prispôsobvosti človeka tvrdým životným podmienkam, pritom metóda musela byť pochopiteľná pre každého. Nezaoberá sa filozofiou, tá sa objaví, ak sa zvládne prax. Systémy východných tréningov sa stali zložitými až keď sa pretransformovali umom človeka západu.